Konkurz

Konkurzné právo je nevyhnutnou súčasťou každého právneho poriadku v štátoch s trhovou ekonomikou. Konkurz je osobitným druhom civilného konania, ktorý pochádza z latinského slova concursus creditorum - súbeh veriteľov. Súbeh veriteľov vyjadruje súbeh pohľadávok plurality veriteľov voči dlžníkovi.

Predmetom právnej úpravy konkurzného práva je postup súdu, veriteľov, dlžníka, správcu a ostatných zúčastnených procesných subjektov pri speňažení majetku dlžníka a pomernom uspokojení pohľadávok veriteľov zo získaného výťažku.

Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Platobne neschopný podľa ZKR je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predĺžený je podnikateľ, ktorý má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. Vyhlásenie konkurzu bráni tomu, aby na úpadcu začalo alebo prebiehalo reštrukturalizačné konanie. Ak počas konkurzu dôjde na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie úpadcu, súd návrh na povolenie reštrukturalizácie uznesením odmietne. Podľa ZKR platí, že vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.

Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje zákon. Dlžník je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.

Predmetom, ale aj cieľom konkurzného konania je maximálne pomerné uspokojenie veriteľov, a to v čo najkratšom čase a v čo najvyššej miere.  

Oddlženie

Oddlženie predstavuje procesný inštitút zbavenia sa dlhov dlžníka (úpadcu). Tento procesný inštitút existoval už pred novelou ZKR, avšak bol značne obmedzený, veľmi náročný a zdĺhavý.

Po novele zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií, ktorá je účinná od 01.03.2017, oddlženie možno realizovať dvomi procesnými postupmi, ktoré sú upravené v štvrtej časti ZKR. Oddlženie možno realizovať buď určením splátkového kalendára alebo vyhlásením konkurzu, pričom oprávnenie dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára je možné iba vtedy, ak voči nemu je vedené exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie.

V prípade určenia splátkového kalendára, je potrebné si uvedomiť jednak, že je to finančne, ale aj časovo náročnejší proces a jednak, že splátkový kalendár je určený len osobám, ktoré majú majetok a nechcú o všetok svoj majetok v procese oddlženia prísť. Zákon im v takomto prípade umožňuje si časť svojho majetku ponechať a aj napriek tomu sa zbaviť dlhov.  

V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, súd rozhoduje uznesením a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, určí správcu, ktorý bude konať v mene a na účet úpadcu. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu prechádza oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, na správcu.  

Podľa ZKR ďalej platí, že na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

Dôležitým faktom ostáva, že súd dlžníka oddlži od všetkých dlhov, ktoré vznikli pred podaním návrhu, z čoho vyplýva, že všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo určenie splátkového kalendára sa stávajú nevymáhateľnými. Veľmi dôležité je pripomenúť, že dlžník sa úspešne oddlži len za predpokladu, že má poctivý zámer na svojom oddlžení. Ak veriteľ preukáže, že dlžník nemal pred oddlžením poctivý zámer, môže súd na jeho návrh zrušiť oddlženie, a to v lehote 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

Reštrukturalizácia

Reštrukturalizáciou je potrebné rozumieť sofistikovaný ozdravný proces, ktorý je predpísaný a vymedzený zákonom a ktorého účelom je popri snahe o čo najrýchlejšie uspokojenie veriteľov v čo najväčšom rozsahu, predovšetkým snaha o zachovanie prevádzky podniku dlžníka alebo jeho časti.

Tento inštitút bol do nášho právneho poriadku zavedený ešte v roku 2006, pričom ho treba chápať ako alternatívu k likvidačnému konkurzu. Na našom území reštrukturalizáciu upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií. Pred rokom 2005 sa namiesto pojmu reštrukturalizácia využíval inštitút s názvom vyrovnanie, ktorý sa však veľmi neosvedčil.

Ekonomický bankrot je síce negatívny jav, ale v trhovom prostredí, najmä u podnikateľov, je to jav prirodzený. Právne predpisy ukladajú osobám, ktoré sú povinné viesť účtovníctvo, povinnosť sledovať stav svojho majetku a vývoj finančnej situácie tak, aby mohli včas zistiť hrozbu úpadku a prijať účinné opatrenie na jeho odvrátenie.

V sanačnom konaní, resp. reštrukturalizácií sa má dosiahnuť ekonomická záchrana dlžníka, ktorému sa umožní počas reštrukturalizácie pokračovať v podnikateľskej alebo inej ekonomickej aktivite pod dozorom správcu, súdu a veriteľov. Samotná sanácia sa vykonáva podľa plánu, ktorý schvaľujú veritelia a súd.

Výsledkom tohto procesu musí byť aspoň čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov v zmysle zákonných kritérií. Výhodou reštrukturalizácie je, že sú pozastavené všetky exekučné a iné súdne konania vedené proti dlžníkovi. Predpokladom úspešného konania je vždy a za každých okolností aktívny prístup dlžníka, pretože sanáciu nie je možné vykonať, ak dlžník neprejaví záujem sám.